Éra Česko-Slovenska 

Zimné olympijské hry píšu svoju históriu od roku 1924, ale slovenskí športovci sa vo výprave Československej republiky (ČSR) prvý raz objavili až na ZOH 1936 v Garmisch-Partenkirchene. 

Vôbec prvým Slovákom so zimnou olympijskou medailou sa stal hokejista Ladislav Troják, ktorý získal na V. zimných olympijských hrách v St. Moritzi v roku 1948 striebro ako člen reprezentácie ČSR. Ako prvý slovenský športovec v histórii získal individuálnu medailu na ZOH krasokorčuliar Karol Divín, keď aj s natrhnutým svalom na nohe skončil na VIII. zimných olympijských hrách v Squaw Valley 1960 druhý. 

Historický úspech na XI. zimných olympijských hrách v Sappore 1972 dosiahol krasokorčuliar Ondrej Nepela, ktorý sa ako prvý Slovák v histórii stal víťazom ZOH.  

Éra samostatného Slovenska 

Slovenský olympijský výbor, ktorý vznikol 19. decembra 1992, schválil nomináciu prvej samostatnej slovenskej olympijskej výpravy na svojom 3. zasadnutí 18. januára 1994. Predstavila sa na XVII. zimných olympijských hrách v Lillehammeri vo februári 1994. 

Prvú zimnú olympijskú medailu pre samostatné Slovensko získal snoubordista Radoslav Židek na XX. zimných olympijských hrách v Turíne 2006. V tom čase v novej disciplíne – v snoubordkrose – obsadil striebornú pozíciu. 

Na XXI. zimných olympijských hrách vo Vancouvri 2010 získalo Slovensko prvú zlatú medailu zo zimných hier v ére samostatnosti, keď Anastasia Kuzminová triumfovala v biatlone v pretekoch na 7,5 km. Kuzminová je s celkovým ziskom troch zlatých a troch strieborných medailí najúspešnejšou slovenskou olympioničkou. 

História Slovenských domov 

Tradícia zriaďovania Slovenských domov na významných športových podujatiach vznikla v Atlante, v roku 1996. O rok na to mal Slovenský dom premiéru na majstrovstvách sveta v alpskom lyžovaní v Sestriere. Slovenské domy najskôr slúžili na podporu kandidatúry Popradu – Tatier na ZOH 2006, no stretli sa s takým pozitívnym ohlasom, že záujem zriaďovať ich na všetkých letných aj zimných olympijských hrách pretrval až dodnes.

Do povedomia verejnosti sa Slovenský dom výraznejšie dostal počas zimných olympijských hier v Nagane, v roku 1998. Okrem slovenských športovcov a oficiálnych hostí ho radi navštevovali aj českí hokejisti, ktorí v ňom dokonca oslávili svoje historicky prvé olympijské zlato. Slovenský dom neraz hostil vzácnych návštevníkov. Na olympiáde v Salt Lake City v roku 2002 ho objavil monacký princ a neskôr knieža Albert II. Po tejto výnimočnej skúsenosti sa preňho návšteva slovenského národného stánku stala tradíciou, ktorú dodržiaval počas všetkých nasledujúcich olympiád.

Do priestorov Slovenského domu pravidelne prichádzajú významní členovia Medzinárodného olympijského výboru a politici. V roku 2016 otvárali v Riu de Janeiro Slovenský dom spoločne prezidenti Slovenska a Česka Andrej Kiska a Miloš Zeman, o dva roky neskôr v Kangnungu zas Andrej Kiska s lotyšským prezidentom Raimondsom Vejonisom.Počas olympiády v Londýne v roku 2012 získal Slovenský dom skutočne prestížnu adresu. Sídlil v budove historického Institute of Directors, ktorý je majetkom britskej kráľovskej rodiny, na Pall Mall SW1. V centre Londýna bol ideálnym miestom pre interakciu Slovenska so svetom. Vstup doňho mali len pozvaní návštevníci, kultúrne vystúpenia pre verejnosť sa však konali v neďalekej Sports Café.

Kým takmer všetky Slovenské domy boli v centrách hostiteľských olympijských miest, na ZOH 2014 sa návštevníci mohli stretnúť s kúskom Slovenska na železničnej stanici Adler v Soči. Organizačný výbor ZOH 2014 mal nereálne finančné požiadavky na prenájom priestorov v dejisku hier, preto organizátori domu využili možnosť získať priestory na novom železničnom termináli. Namiesto pomenovania Slovenský dom niesol stánok názov Slovak Point.

Slovenský dom počas zimných olympijských hier 2018 v Pjongčangu sídlil v priestoroch prenajatej reštaurácie na ulici Sorol v meste Kangnung. Nasledujúce olympiády v Tokiu (2021) a v Pekingu (2022) boli poznačené pandémiou, takže Slovensko – rovnako ako mnohé ďalšie krajiny – svoj reprezentačný dom otvoriť nemohlo.

K obnoveniu tejto tradície došlo až na letných olympijských hrách 2024 v Paríži, kde bol nový Slovenský olympijský dom – Maison Slovaque – situovaný v Parku národov (La Villette) a bol otvorený verejnosti počas celého trvania hier.

Slovenské domy počas olympijských hier sú miestom pre priateľské stretnutia a nadväzovanie kontaktov. V ich priestoroch sa zrodili desiatky obchodných zmlúv medzi slovenskými a zahraničnými spoločnosťami. Slovenský športový a olympijský výbor tam pozýva na stretnutia členov Medzinárodného olympijského výboru, medzinárodných športových federácií a rokuje v nich tiež s ďalšími národnými olympijskými výbormi.

Slovenské domy pomáhajú pri prezentácii Slovenska ako krajiny, kde má šport tradíciu a dôležité postavenie. Zároveň sú miestom osláv slovenských olympijských úspechov.

História domu
na fotografiách 

Casa Slovacca zriaďuje SLOVAKIA TRAVEL, národná organizácia pre podporu a propagáciu
cestovného ruchu, v spolupráci so Slovenským olympijským a športovým výborom. 

Sledujte nás

© 2025 SOŠVSLOVAKIA TRAVEL. Všetky práva vyhradené. Obsah tejto webovej stránky, vrátane textov, obrázkov, videí a ďalších multimediálnych prvkov, je chránený autorským právom a je majetkom Slovenského olympijského domu alebo jeho licenciantov, pokiaľ nie je uvedené inak. Tento obsah nesmie byť kopírovaný, distribuovaný, modifikovaný alebo používaný v akomkoľvek inom spôsobe bez predchádzajúceho písomného súhlasu Slovenského olympijského domu s výnimkou prípadov stanovených v zákone. Akýkoľvek neoprávnený použitie obsahu tejto stránky môže porušovať autorské práva a iné príslušné zákony.

Oznámenie o spracúvaní osobných údajov

V spolupráci

držme spolu